Bratislava 9. septembra (TASR) – Vymožiteľnosť práva, po ktorej sa na Slovensku stále volá a rýchlosť súdnych konaní sú len jedným z problémov, čo odrádza najmä menšie firmy od uplatňovania svojich pohľadávok, ale aj iných nárokov na súde. Ďalšou prekážkou je podľa advokáta Alexandra Kasatkina nákladnosť celého súdneho konania, ktoré musia znášať od začiatku do konca a v prípade neúspechu ich znášajú v plnom rozsahu.
"Pokiaľ je podnikateľ aktívnym účastníkom súdneho konania, teda žalobcom, musí znášať náklady súdneho konania až do momentu, keď ich dostane naspäť vo forme refundácie. To znamená, keď bude úspešný a keď ich aj exekučne vymôže od strany, ktorú žaluje. Pri podaní žaloby musí zaplatiť 6-% súdny poplatok. Ak podnikateľovi žalovaná strana dlhuje povedzme 10.000 eur, tak pri podaní žaloby musí zaplatiť 600 eur, nejde teda o zanedbateľnú sumu," myslí si advokát. Ďalej si musí platiť advokáta, ktorý spravidla žiada platbu vopred. Takto pribudne ďalší náklad, pritom výsledok sporu je v nedohľadne.
Pokiaľ by podľa advokáta mal podnikateľ v rukách exekučný titul, teda právoplatné súdne rozhodnutie, tak musí podať návrh na exekúciu, ak žalovaná strana rozsudok nerešpektuje a s tým sú spojené ďalšie náklady, ktoré musí znášať.
"Poplatok za exekúciu je 16,50 eura, nie je teda veľký, ale v prípade, že bude v exekúcii neúspešný, musí znášať všetky trovy exekučného konania. Tie sa nezriedka pohybujú od 300 do 2000 eur. Takže môže vynaložiť nemalé prostriedky na vymáhací proces, ktorý skončí neúspešne," objasnil advokát.
Malé firmy, ktoré zabezpečujú dodávky tovarov a služieb pre väčších odberateľov, sú podľa Kasatkina v nevýhode, keďže títo majú po ruke advokátov, ktorí vedia, s čím uspejú na súde. "Vedia umelo a umne naťahovať súdny proces cez rôzne procesné prekážky. Napríklad vyžadujú si znalecké dokazovania a znalcov musia zaplatiť obaja na polovicu. Tým ďalej stúpnu náklady žalobcu," skonštatoval advokát. Vo všeobecnosti je podľa neho na Slovensku rizikové vymáhať dlhy od právnických osôb, ktoré môžu právne existovať, ale v skutočnosti nemajú žiadny majetok, ktorý by sa dal speňažiť. Základné imanie spoločností počas podnikania spotrebujú na svoju réžiu, a preto ani to nie je zárukou vymoženia pohľadávky.
"Nejde o finančné prostriedky, ktoré sú na účte vinkulované pre prípad, že by sa niečo stalo. 'Eseročky' musia len pri založení Obchodnému registru dokladovať, že majú základné imanie vložené na účte v banke, ale potom už osud týchto peňazí Obchodný register ani súd nezaujímajú. Spoločnosť musí povinne vytvárať rezervný fond, ale len zo zisku. Ako ho nedosiahne, nemusí ho vytvárať," upozornil Kasatkin. Napriek tomu sa domnieva, že správne nastavená právna úprava by mohla zabezpečiť, aby sa podnik nemohol tak ľahko zbaviť dlhov, ako je to teraz.
"Mnohé nástroje boli už aj niekoľkokrát pomenované. Napríklad nemožnosť štatutárov a spoločníkov spoločnosti, ktorá nebola schopná zaplatiť svoje dlhy, založiť a podnikať cez inú spoločnosť. Nemožnosť v takom prípade podnikať ani cez živnostenské oprávnenie. Je to tvrdé, ale ak si raz niekto nesplnil poctivo záväzky, tak to bude robiť aj cez iný subjekt," domnieva sa Kasatkin.
Od 1. januára 2016 hrubé pochybenia pri výkone činnosti člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti môžu byť sankcionované zákazom výkonu takejto činnosti po určitú dobu. Vláda Smeru-SD už začiatkom tohto roka presadila právnu úpravu, ktorou sa zavádza register diskvalifikácií.
"Od budúceho roka začnú platiť tvrdé pravidlá týkajúce sa povinnosti predchádzať úpadku vrátane zákazu vrátenia vkladov, krízy a v neposlednom rade nastúpi zákonné ručenie štatutárov za transakcie, ktorými sa poškodili veritelia a prospech odišiel majiteľom spoločností," reagovala hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová. Rezort tak podľa jej slov v posledných návrhoch reagoval na zlú situáciu vo vymáhaní dlhov na Slovensku.
0